Najskôr iba susedia, ktorí sa na ulici zo slušnosti pozdravili, potom nerozluční kamaráti a spoločníci v podnikaní. Životné i kariérne osudy Levona Šaldžjana a Michala Miškecha boli diametrálne odlišné. Kým jeden pracoval v bratislavskej pobočke banky, druhý býval v zahraničí a venoval sa marketingu. Pred šiestimi rokmi sa však ich cesty pretli a spoločnými silami začali budovať košickú pekáreň. V nej sa sústredili na prípravu tradičného arménskeho chleba z nekysnutého cesta, pri ktorom nerobia kompromisy. Konzervanty v ich prevádzke nemajú miesto.

Najskôr iba susedia, ktorí sa na ulici zo slušnosti pozdravili, potom nerozluční kamaráti a spoločníci v podnikaní. Životné i kariérne osudy Levona Šaldžjana a Michala Miškecha boli diametrálne odlišné. Kým jeden pracoval v bratislavskej pobočke banky, druhý býval v zahraničí a venoval sa marketingu. Pred šiestimi rokmi sa však ich cesty pretli a spoločnými silami začali budovať košickú pekáreň. V nej sa sústredili na prípravu tradičného arménskeho chleba z nekysnutého cesta, pri ktorom nerobia kompromisy. Konzervanty v ich prevádzke nemajú miesto.

Zakladateľom košickej Pekárne Lavaš je pôvodne iba Levon, ktorý síce pochádza z Arménska, no na Slovensku žije od roku 1993. Vyštudoval síce ekonomiku, no práca v banke ho začala ubíjať. Pred šiestimi rokmi preto spravil zásadný krok.

Do svojej rodnej krajiny cestoval pravidelne a vždy si na Slovensko priniesol voňavý a chutný kúsok domova — tradičný chlieb menom lavaš. Raz si však zaumienil, že namiesto toho, aby si nosil obľúbený chlieb z Arménska, začne ho sám piecť. Vrátil sa teda späť do Košíc, kde vyrastal, a otvoril si pekáreň.

Na rovnakom košickom sídlisku býval aj Michal, ktorý síce študoval na Slovensku, no 12 rokov života strávil vo Veľkej Británii, kde sa venoval predovšetkým marketingu.

„S Levonom sme sa poznali, na ulici sme sa pozdravili, ale neboli sme žiadni veľkí kamaráti. Skrátka sme o sebe vedeli,“ konštatuje. Keď sa v roku 2015 vrátil na Slovensko, tak netušil, že v Košiciach už zopár mesiacov funguje Pekáreň Lavaš. No jeden piatkový večer sa mu prvýkrát dostal do rúk arménsky chlieb.

„Priniesol ho náš spoločný kamarát, ktorý ho rozdával na ochutnávku. Keď som počul meno Levon, pýtal som sa, či ho pečie môj sused. A tým to začalo. Zobral som si lavaš domov, že ho ochutnám, rád totiž varím,“ spomína Michal.